Steroidne responzívna meningo-encefalitída
Bolestivé formy SRME sa vyskytujú u plemien:
bígel, bernský salašnícky
pes, nemecký krátkosrstý pointer a zriedkavo aj u iných plemien. Choroba je
rozšírená celosvetovo a spôsobuje jedno z najzávažnejších zápalových ochorení
centrálneho nervového systému psov. Najmä bígle, ale nie výlučne, chované v
laboratórnych podmienkach sa javia ako rizikové.
U bíglov sa tieto problémy nazývajú Beagle pain syndrome, necrotizing vasculitis, polyarteritis, panarteritis, juvenile polyarteritis syndrome, and primary periarteritis. U ostatných plemien sa ochorenie nazýva necrotizing vasculitis, corticosteroid-responsive meningitis, aseptic suppurative meningitis, alebo kortiko-steroidne responzívna menigo-myelitída. Tento nadmerný počet názvov odráža nielen nedostatok vedomosti o tomto ochorení, ale vyzdvihuje významné klinické príznaky ako bolestivosť, liečbu kortiko-steroidmi a podobne.
Postihnuté zvieratá sú väčšinou mladé, medzi ôsmim a osemnástym mesiacom. Aj keď veková hranica sa môže rozšíriť od 4 mesiacov až po 7 rokov. Klinické príznaky sú akútne s možnosťou návratu. Nedostatočná liečba môže zapríčiniť opätovné zhoršenia a dlhšie trvajúcu formu ochorenia.
Príznakmi sú aj opakujúci sa zápal mozgových blán, strnulosť krku a nechuť k jedlu. Môže sa vyskytnúť strnulá chôdza, zahnutie chrbta s hlavou držanou smerom k zemi a skrčený postoj. Niektoré psy s dlhšie pretrvávajúcou chorobou môžu mať klinické príznaky ako poruchy pohybu končatín, obmedzenie citlivosti, až celkovú paralýzu (ochrnutie). Hematologické vyšetrenia občas odhalia zvýšený počet erytrocytov v sedimente a v niektorých prípadoch so zvýšenou alfaglobulínovou frakciou.
Vyšetrenie mozgo-miešneho moku ukazuje zvýšenú hladinu proteínov a ploecytózy. Psy s dlhotrvajúcim ochorením môžu mať normálny alebo stredne zvýšený obsah proteínov v likvore a mierne zvýšenú bunkovú pleocytózu.
V akútnej forme choroby väčšina postihnutých psov vykazuje zvýšené hladiny v likvore ako dôsledok nekontrolovanej činnosti imunitného systému. Tento nález je pre toto ochorenie špecifický a pri iných ochoreniach centrálneho nervového systému sa nevyskytuje.
Príčina ochorenia je neznáma. Neboli zaregistrované žiadne vírové alebo bakteriálne infekcie, ale boli nájdené aktívne T- bunky, v niektorých prípadoch poukazujúcich na prítomnosť neznámeho antigénu - cudzej látky, ktorá vyvoláva tvorbu protilátok. Aj keď vylučovanie imunoglobulínov v bunkových stenách nebolo v štúdiách rozoberané, hlavné úložištia imunoglobulínov A, boli nájdené u chronických prípadov v krvných stenách. Vyplýva z tohto, že chemické faktory SRME sú vytvárané v centrálnom nervovom systéme. Táto reakcia sa objavuje vo vzájomnom vzťahu k hodnotám imunoglobulínu A v centrálnom nervovom systéme a poukazuje tiež prepojenie príčin, alebo poukazuje na vážnosť ochorenia.
Prognóza je priaznivá, najmä pri psoch s akútnou formou ochorenia, ktoré sú okamžite liečené použitím imunopresívnej liečby kortiko-steroidnými hormónmi. Neliečené psy majú sklon k dočasnému ustúpeniu ochorenia s následným návratom s ťažším priebehom.
Bežné odporúčania dlhodobej liečby sú nasledovné:
Užívanie Prednisónu po dobu dvoch dní v dávkach 4mg/kg, potom prechod na 2mg/kg na dobu asi dvoch týždňov, nasledované 1mg/kg po dobu 6 mesiacov. Odporúča sa priebežné vyšetrenie likvoru a hematológia. Ak vyšetrenie likvoru ukazuje normálne hodnoty, užíva sa 0,5mg/kg a postupne sa znižujú dávky, až sa liečba po 3 mesiacoch ukončí. Antibiotiká sú neúčinne.
Výsledkom dlhodobej liečby je, že z 10 psov zo SRME 8 nemá opätovné návraty choroby. Dlhodobá liečba má za následok veľké množstvo nežiaducich účinkov, ako napríklad zápaly, kožné choroby, strata imunitných reakcií - nevytvárajú sa protilátky a nárast hmotnosti, ktoré sa vytratia po ukončení liečby. Ak sa psovi neznížia hodnoty v likvore, liečba sa preruší a pozorujú sa klinické príznaky. U starších psov s opakovanými návratmi je prognóza dlhodobej liečby horšia.
Zdroj:
(K. G. Braund, Inflammatory Diseases of the Central Nervous System, 2003,